S touto otázkou sa v praxi stretávame pomerne často. Už len samotný pojem „finančná kontrola“ vzbudzuje obavy alebo rešpekt. Kontrola býva sprevádzaná aj hnevom, ba dokonca niekedy aj konfliktmi medzi tými, ktorí sú nervózni, lebo potrebujú zabezpečiť splnenie úlohy a tými, ktorí v organizácii jednotlivé finančné kontroly vykonávajú, a teda pri plnení úlohy im „stoja v ceste“. Aká je teda pravda? Je finančná kontrola naozaj potrebná, alebo je to len zbytočná administratívna záťaž?

Každá organizácia, či už pôsobí v rámci súkromného sektora alebo verejného sektora, má nastavené určité pravidlá svojho fungovania, a v rámci toho aj rozhodovania a zodpovednosti. Asi sa možno zhodnúť na tom, že bez pravidiel by bol chaos, a preto sú pravidlá vo všeobecnosti základom riadneho fungovanie.

Orgány verejnej správy hospodária s verejnými financiami. Na dobrom hospodárení s nimi by malo záležať všetkým. Predpoklady pre ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné vynakladanie má pritom vytvoriť správne fungujúci vnútorný kontrolný systém. „Zdravo“ fungujúci orgán verejnej správy má vhodne nastavené kontrolné prostredie, určené cielené kontrolné aktivity, efektívne riadenie rizík, pravidelné monitorovanie a včasné reportovanie. Len tak sa môžeme spoľahnúť na to, že so zverenými financiami bude nakladané s potrebnou opatrnosťou, budú chránené a ani euro nebude vynaložené nezákonne, či v rozpore s pravidlami.

A tu prichádzame k významu finančnej kontroly. Finančná kontrola je totiž súčasťou rozhodovania o finančných operáciách. Žiaden dobrý manažér si nedovolí rozhodnúť napr. o nákupoch, poskytnutí prostriedkov iným osobám alebo podpísaní kontraktu bez toho, aby sa neuistil o tom, že na to má dostatok financií, je to v súlade so zákonmi alebo inými predpismi, či uzatvorenými zmluvami. Každý dobrý manažér vo verejnej správe vie, že činnosť orgánov verejnej správy a aj nakladanie s verejnými prostriedkami je prísne regulované a tieto regule je potrebné dodržať. A vykonanie finančnej kontroly a overenie jednotlivých skutočností nie je ničím iným ako uisťovaním sa o tom, či operácia tak, ako je pripravená, môže byť zrealizovaná.

Osoby, ktoré vykonávajú finančnú kontrolu sa vlastne spolupodieľajú na rozhodovaní, a teda na seba za tieto rozhodnutia berú aj zodpovednosť. Samozrejme v rozsahu, v akom sa majú k operácii vyjadriť. Finančnú kontrolu vykonávajú vždy aspoň dve osoby. Takže by mohli postačiť dva podpisy a je rozhodnuté. Ale vzhľadom na zložitosť operácií a potrebný rozsah overenia, môže byť aj počet osôb zapojených do finančnej kontroly väčší.

Vykonanie finančnej kontroly jednotlivými osobami sa zaznamenáva. V moderných organizáciách je to otázkou krátkej chvíle a „kliku“ v informačnom systéme. Tam, kde nie je zavedená elektronická podpora procesov, môže byť finančná kontrola vnímaná ako behanie s papierom po kanceláriách a naháňanie podpisov. Ale v oboch prípadoch by malo byť výsledkom to isté - riadne a včas vykonávané finančné operácie.

Poďme si to teda zhrnúť. Povinnosť vykonať finančnú kontrolu ako súčasť finančného riadenia vyplýva zo zákona o finančnej kontrole a audite. Ak by táto povinnosť  v zákone určená nebola, možno predpokladať, že scenár by bol rovnaký. Aj v takomto prípade by mal zrejme štatutár orgánu verejnej správy záujem na tom, aby sa zamestnanci pred jeho podpisom za to, čo podpisuje, zaručili. A samotný zákon o finančnej kontrole a audite je tu aj preto, aby sa táto dobrá prax neopomenula.

A čo si myslíte vy? Je zákon príliš zväzujúci alebo prísny?

Ak Vás tento článok zaujal alebo Vás zaujíma problematika finančnej kontroly, radi Vás uvidíme na našich školeniach kde môžeme uvedené diskutovať.